Ako vznikol tento projekt

Možno to vyznie ako klišé, ale tento projekt vznikol v kôlničke, pri vonkajšej teplote cca 42 stupňov celzia. Vnútornú som si ani netrúfol odhadnúť. Stál som tam dopotený, pozeral na regále. Tepovač, vŕtačka, kosačka, hentaké kladivo, uťahovačka, búracie kladivo, tristo druhov klieští, nožníc, troje hrable, hentaká motyka, také rýle... A potom som si uvedomil, že tých 42 stupňov vonku je len o tom, že možno nemáme dosť. Tak ako nám telo pošle signál, keď je vyčerpané, aby sme spomalili, tak si myslím, že aj naša planéta nám dáva najavo, aby sme spomalili a možno ju menej trápili. Ona tu bude, aj my tu budeme, akurát, že keď si budeme takto "pomáhať" nebude tu nikomu lepšie.

Tak som sa zamyslel, že vlastne načo toto všetko mám, načo za to utrácam peniaze? Ale áno, aj ja chcem všetko rýchlo a mať všetko poruke aj za cenu toho, že ma to bude stáť nervy - lebo je všade bordel, čas - keď sa o to musím starať a upratovať to a v neposlednej rade peniaze, ktoré za to zaplatím.

Tak som si v kuchyni sadol a pozrel, ako to funguje inde. Našiel som na Slovensku pár projektov, ktoré sa snažili veci riešiť formou komunitnej požičovne, no obsahovali väčšinou veci, ktoré sú viac menej bežné, ľahko dostupné, lacné a často už mali svoje najlepšie roky za sebou. Potom som našiel jednu  takúto funkčnú požičovňu v Anglicku a veľmi sa mi páčilo, ako k tomu projektu pristúpili a najmä, ako našiel tento projekt odozvu u verejnosti. Tak som sa trochu inšpiroval.

A tak som zasadol za počítač a začal pomaly tvoriť. Web svojpomocne, sklad svojpomocne a pomaly sa o tom začal rozprávať s ľuďmi v mojom okolí. Na jednom sa takmer všetci zhodli. Myšlienka fajn, ale...Ale čo keď ti to nevrátia, čo keď ti to rozbijú, čo keď...., čo keď..... Áno tých "čo keď" tam je veľa, ale ako povedal môj obľúbený Jaro Slávik... Nevyskúšaš, nevieš.... A tak to celé pomaly vzniká. Sám neviem, ako tento projekt dopadne, či to ľudia prijmú, či sa budú o tie veci zodpovedne starať, či ich budú načas a v poriadku vracať, či to pomôže spraviť naše mesto krajším, lepším, príjemnejším na život, lacnejším... Viemm len, že som do tohto projektu vložil to najlepšie, čo bolo v mojich silách a schopnostiach. A to ostatné už bude len na ľuďoch :)

A možno to je mojou povahou, že ľuďom dôverujem a chcem prispieť k tomu, aby sa nám tu všetkým žilo ľahšie, lacnejšie a priateľskejšie. To je vízia tohto celého projektu, pomôcť si, keď je to možné, vziať zodpovednosť do vlastných rúk a vytvoriť niečo hodnotné pre mesto, sídlisko a pre všetkých, ktorí si neboja vyhrnúť rukávy a niečo urobiť.

Je začiatok septembra, čakám na podklady pre vznik občianskeho združenia. V kútiku duše dúfam, že to bude mať úspech a som veľmi zvedavý, ako to bude celé pokračovať...

Rasťo